strešné záhrady
Hovorí sa im aj zelené strechy či vegetačné strechy a v súčasnej dobe sa čoraz viac dostávajú do popredia. Populárne sú najmä v mestách, kde nahrádzajú zeleň stratenú výstavbou. V západnom svete už dali "zelenú" zeleným strechám, pretože si uvedomujú ich pozitívny vplyv na celkový ekosystém daného prostredia. Navyše sú tu nie len ekologické, ale aj ekonomické pozivíva, a najčastejšie sa uvádzajú tieto:
Ekologické pozitíva:
- zadržiavajú dažďovú vodu a vodu z topiaceho sa snehu v rozmedzí 30 až 90%
- zlepšujú ovzdušie a vlhkosť vzduchu v okolí ozelenenej budovy
- absorbujú slnečnú energiu, čím sa teplota prostredia znižuje
- zabraňujú prehrievaniu či ochladzovaniu objektu
- pôsobia ako filter proti prachu a škodlivým látkam
- podieľajú sa na tvorbe kyslíka a viažu kyslík uhličitý (fotosyntéza)
- absorbujú a redukujú mestský svetelný smog
- slúžia ako protipožiarna ochrana budovy (vegetačné strechy pri hrúbke substrátu 30 mm sú zaradené do kategórie - nehorľavé)
Ekonomické pozitíva:
- nízke náklady na založenie a údržbu
- v zime tepelne izolujú, v lete chladia
- znižujú náklady na vykurovanie a klimatizovanie
- znižujú náklady na odkanalizovanie objektu
- rozširujú možnosti využitia nového priestoru obyvateľmi budovy
- zvyšujú celkovú hodnotu nehnuteľnosti
- chránia strešné vrstvy pred UV žiarením
- predlžujú životnosť budovy dvoj až trojnásobne
Ďalšie pozitíva:
- estetický dojem a blízkosť prírody pôsobia na človeka upokojujúco
- počas roka sa mení vzhľad záhrady a šíri sa vôňa z rastlín
- strešná izolačná vrstva znižuje hladinu hluku asi o 8 decibelov
Ak však hovoríme o pozitívach, musíme spomenúť aj druhú stranu mince, v našom prípade negatíva, s akými sa môžeme stretnúť pri ozelenení striech budov. Sú to najmä:
- nevyhnutná plná konštrukcia strešného plášťa
- nevhodný typ krytiny a možnosť prerastania koreňov spôsobí narušenie strechy
- možnosť preťaženia pri snehovej pokrývke a nesprávnom odvodnení strechy
- veľký sklon strechy (nad 30 stupňov) znamená ťažšie zakladanie strešnej záhrady
- výška budovy, t.j. čím vyššia budova, tým náročnejšie premiestňovanie materiálu
- sťažený prístup na strechu pre obyvateľov budovy, najmä v starších panelových domoch.
Pri zakladaní strešnej záhrady je veľmi dôležitý statický posudok, ktorý nám napovie, ako veľmi môžeme zaťažiť strechu budovy. Podľa toho sa určí, či založíme strešnú záhradu extenzívnu - nepochôdznu, teda takú, ktorú obyvatelia nebudú môcť veľmi využívať na oddych, ale zlepšia vzhľad a životnosť budovy a intenzívnu, ktorá je taká istá ako ktorákoľvek bežná záhrada. Tú môžu obyvatelia nehnuteľmosti užívať intenzívne. Extenzívne záhrady je vhodné osádzať bez zeminy, náhradou za ňu sú strešné minerálne panely a rastlinky sa pestujú hydroponicky, intenzívne záhrady môžeme osadiť so zeminou a vysádzať do nej kvety, kry a stromy rastúce do výšky maximálne 3 metre.